Blog

Antona Hrnka rozhneval názor, ktorý na Andreja Hlinku verejne vyjadruje iný historik, Eduard Chmelár. Ten sa netají tým, že Hlinka je preňho hlupákom. Celú kauzu rozpútali posledné slová prezidenta Masaryka. Hrnko Chmelárovi odkázal, že sa nevie na dejiny pozerať v celých súvislostiach a v podstate nazval práve jeho hlupákom.

Masaryk bol Chmelárov najobľúbenejší prezident

Celú kauzu odštartovalo otvorenie zapečateného listu, v ktorom sú posledné slová T. G. Masaryka. List otvorili 19. septembra a v médiách rezonovala hlavne informácia, že Masaryk nazval v liste hlupákom Andreja Hlinku.

Eduard Chmelár venoval rozpečateniu obálky celý príspevok na sociálnej sieti a v ňom napísal napríklad aj to, že za hlupáka Hlinku nepovažoval iba Masaryk ale napríklad aj Vavro Šrobár. Vyhlásil aj to, že Hlinka svojou márnomyseľnosťou existenčne ohrozil vznikajúci česko-slovenský štát. Opakovane napísal, že bol hnaný vlastnou pýchou, aj že sa často správal ako paranoidný egomaniak. Na rovinu napísal, že Masaryk bol jeho najobľúbenejším prezidentom.

Hrnko vidí históriu inak

“Pre hlupáka každý hlupák,” začína svoj príspevok na sociálnej sieti Anton. Hrnko. Ten je známym historikom ale aj bývalým poslancom. “Citát z kultového filmu Forrest Gump asi najviac vystihuje ani nie tak obsah listu, ktorý spísal o myšlienkach prezidenta T. G. Masaryka v kritickom zdravotnom stave jeho syn a ktorý sa po x-rokoch otvoril a prečítal, ako skôr tančeky okolo neho. Len tí, čo list rozpečatili a prečítali, vedia prečo z niekoľkostránkového listu uverejnili práve časť, ktorá nectí „filozofa na tróne“ a vulgárne uráža popredného slovenského politika, ktorý formoval slovenskú politiku takmer štyridsať rokov. Ich úmysel určite nebol čestný, ale ako sa hovorí, nechajme maličkým do neba prísť,” píše Hrnko.

Chce sa však venovať hlavne “tým, ktorí sa okolo výrokov „tatíčka“ Masaryka roztancovali”.

Mieri tým k slovám Eduarda Chmelára, ktorý skonštatoval, že Masaryk bol omnoho vzdelanejší ako Hlinka. Hrnko píše, že sa nikde nestretol s tvrdením, žeby niekto hocikedy dokazoval, že Hlinkove vzdelanie by mohlo konkurovať vzdelaniu univerzitného profesora. “Myslím si však, že aj univerzitný profesor by si mal ctiť ľudí s nižším vzdelaním a neoznačovať ich z výsosti svojej vzdelanosti za hlupákov, najmä keď nimi neboli. Múdry človek alebo hlupák sa neodvodzuje od úrovne vzdelania, ale od konania či už intelektu alebo rúk,” dodal bývalý poslanec.

Kritika Eduarda Chmelára

Potom sa už pustil do Eduarda Chmelára. “Nemôžem však obísť vyjadrenia človeka, ktorý sa verejnosti predstavuje ako národovec a pýši sa svojím vzdelaním a sčítanosťou. Vôbec nespochybňujem ani jeho vzdelanosť, ani jeho sčítanosť, ale začínam pochybovať, že sa pozerá na slovenské dejiny komplexne a slovenskými očami. To, že je nekritickým obdivovateľom T. G. Masaryka vrátane jeho postojov voči Slovensku, je jeho vec. Ale to, že z jeho vyjadrení k slovenskej minulosti trčí ako trň z päty zatuchnutý evanjelický konfesionalizmus, je už na pováženie,” kritizuje Anton Hrnko.

Dodal, že vzťah Chmelára voči A. Hlinkovi je skoro obsesiou. “Najviac ma na Chmelárových zdôvodneniach, ktorým obhajoval Masarykovo tvrdenie, prekvapilo, že aj s chlpmi prevzal tvrdenia o A. Hlinkovi, ktoré vyprodukovali prvorepublikoví „hoaxeri“ o jeho urazenej pýche, že ho Masaryk nechcel menovať (?) za biskupa. Vraj preto prešiel z čechoslovakistických pozícií na pozície autonomistické. Edo, to fakt?” pýta sa familiárne bývalý poslanec.

Hrnko dodal aj mnoho konkrétnych historických faktov, v ktorých reaguje na historickú analýzu Eduarda Chmelára, ktorú zverejnil na Facebooku. Každopádne, Hrnko má úplne iný pohľad na histoické udalosti ako Edurad Chmelár.

Zdroj: Facebook/ Anton Hrnko, Facebook/ Eduard Chmelár