Blog

Z hľadiska fungovania moci a koaličných vlád nie je celkom zrozumiteľné, čo by mali vyriešiť návrhy premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), ktoré prezentoval po poslednom rokovaní koaličných strán. Vyplýva to z vyjadrenia politologičky z Univerzity Komenského v Bratislave Anety Világi. Predseda vlády navrhol napríklad, že lídri SaS Richard Sulík a OĽANO Igor Matovič nebudú chodiť na koaličné rady a tiež zriadenie rozhodcovskej komisie, ktorá by riešila koaličné spory.

“Z hľadiska komunikačného to jasné je, OĽANO sa dlhodobo snaží komunikovať, že ide o personálny problém Igora Matoviča a Richarda Sulíka, a teda ponúka riešenie, ktoré stiahne tieto dve konkrétne osoby. Z pohľadu fungovania koalície si neviem predstaviť, že by toto bolo skutočne riešením a nielen kozmetickou náplasťou,” uviedla Világi. 

Politologička vysvetlila, že politické strany sú v podstate organizácie súťažiace o moc, navzájom si konkurujú. “Spolupráca medzi politickými stranami teda nie je úplne prirodzenou vecou a práve preto, že náš volebný systém zvyčajne generuje volebný výsledok, ktorý núti strany spolupracovať v koalícii, vytvorila sa neformálna inštitúcia – koaličná rada,” priblížila Világi. 

Predseda strany je dôležitý

Úlohou koaličnej rady bolo, podľa slov politologičky, na úrovni lídrov koaličných strán dohodnúť postup, kompromisy a vyjasniť si nesúhlasné stanoviská tak, aby koalícia navonok, smerom k parlamentu či verejnosti, mohla vystupovať jednotne. “Nie je to náhoda, že sa na koaličnej rade zúčastňujú lídri koaličných strán. Oni majú v rámci strán autoritu a od lídra sa očakáva, že dohodu z rady prenesie na pôdu danej koaličnej strany, medzi jej poslancov a členov administratívy,” podčiarkla Világi. V súvislosti s návrhom premiéra zriadiť rozhodcovskú komisiu tvorenú tromi zástupcami politických strán sa politologička pýta, akú by mali autoritu.

Zdroj: tasr