:quality(82)/2024/05/9S-Ustav-pamati-naroda.jpeg?v=1715092989)
Druhá svetová vojna sa v Európe oficiálne skončila 8. mája 1945 o 23.01 h. V Sovietskom zväze bolo však vzhľadom na časový posun po polnoci a preto za Deň víťazstva vyhlásili 9. máj. Deň 8. máj je sviatok oslavy bezpodmienečnej kapitulácie nacistického Nemecka. Samotnej kapitulácii predchádzala bitka o Berlín. Počas nej 2. mája dovŕšil Prvý bieloruský a Prvý ukrajinský […]
:quality(82)/2024/04/tranfcan-2023.jpg?v=1714460297)
Naši predkovia začínali mesiac máj odkazom na liturgickú spomienku sv. Jozefa robotníka. Podľa starozákonnej knihy Genezis je pripomienkou významu a hodnoty práce, prostredníctvom ktorej človek napĺňa Božiu výzvu o využívaní darov zeme. Dávnou tradíciou viažucou sa na tento sviatok bolo stavanie májov pred domami na vydaj súcich dievčat. Máj pred domom dievčaťa mal vyjadriť úctu a […]
:quality(82)/2024/04/Kubanski-kozaci-A.-I.-Plijeva.jpg?v=1712595184)
V posledný marcový deň jednotky 2. ukrajinského frontu oslobodili Nitru a pokračovali oslobodením Hlohovca. Následne začali viesť útok od Dunaja na Malacky, Hodonín a Brno s cieľom obchvatom zo severozápadu oslobodiť Bratislavu. Súčasťou tohto manévru bolo oslobodzovanie obcí trnavského okresu i samotnej Trnavy, ktorá je vstupnou bránou do Malých Karpát. Nemecké vojsko lokalizované v Trnave pred príchodom jednotiek 2. ukrajinského […]
:quality(82)/2024/03/7A-tasr.jpeg?v=1711872940)
Počas Veľkej noci si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista. Je to pohyblivý sviatok. Veľkonočná nedeľa pripadá vždy na prvú nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca. V tento deň podľa svedectva apoštolov Ježiš Kristus vstal z mŕtvych. Napriek tomu, že Veľká noc je najväčší kresťanský sviatok, jej oslavy sú spojené s rituálmi vítania jari a oslavami hojnosti, úrody […]
:quality(82)/2024/03/01-Kovac.jpg?v=1711115939)
Trnava bola jedno z najdôležitejších stredísk remeselníckej výroby. Prvým doloženým cechom bol v roku 1270 cech vinárov a vinohradníkov. V rokoch 1335 a 1400 sa v meste s trhovou tradíciou sformoval cech trhovníkov (obchodníkov). Predpokladom na vznik cechu boli artikuly – cechové štatúty, ktoré udeľoval cechu richtár a mestská rada. Upravovali výrobnú, samosprávnu a sociálnu organizáciu cechov. Cechy dozerali na spôsob výroby, na […]
:quality(82)/2024/03/IMG_5851-–-kopia-scaled.jpg?v=1710863291)
Pôvodnú v roku 2018 rozobrali a v prezentácii dejín prvého slobodného kráľovského mesta na Slovensku nastala pauza. V roku 2021 ZsM vstúpilo do grantového programu Fondu na podporu umenia, v rámci ktorého vyhlásili verejnú architektonickú súťaž. Víťazný projekt sa stal podkladom na realizáciu expozície, v ktorej sa autori pokúsili zhrnúť históriu mesta od predmestského horizontu až po koniec […]
:quality(82)/2024/03/01.jpg?v=1709724921)
Zdroj bohatstva mesta spočíval v organizácii obchodu medzinárodného rozsahu, ktorý sa v Uhorsku utváral od polovice 11. storočia. Trnave vďaka priaznivej geografickej polohe, na ktorej budovala trhovú tradíciu, pripadla dôležitá úloha. Koncom 12. storočia sa východná časť Trnavy – pri Kostole sv. Mikuláša – stala bohatým sídliskom. Časť obyvateľov, ktorí pochádzali zo zahraničia, sa venovala obchodovaniu. Tzv. hospites – […]
:quality(82)/2024/02/Vyrez-z-veduty-J.-Jagra-zo-40.-rokov-17.-storocia.jpg?v=1708801017)
Privilegiálna listina z roku 1238 obsahovala základné práva slobodného kráľovského mesta. Rešpektovala potreby rozvinutej trhovej osady obývanej nemeckými a valónskymi kupcami. Výsady trnavských hostí mali pôvod v magdeburskom, nemeckom práve, ktoré im zaručovalo voľbu richtára a voľbu dvanástich prísediacich sudcov (prísažných) z radov majetnejšej vrstvy obyvateľstva. Richtára mohli voliť najskôr všetci mešťania, neskôr mestská rada, v ktorej sa uplatňoval majetkový cenzus. […]
:quality(82)/2024/02/7A-Zdroj-Ceska-cesta-–-mestske-muzeum-Klobouky-u-Brna.jpg?v=1707497466)
Vďaka dômyselnej politike panovníckeho rodu Anjouovcov sa stredoveká Trnava stala miestom významných diplomatických stretnutí. Predurčovala ju k tomu poloha na križovatke významných obchodných ciest. Česko – uhorská cesta vstupovala do mesta cez Malženickú bránu a mesto opúšťala Lovčickou bránou. Po českej ceste obchádzali Viedeň karavány kupcov z Norimbergu, Štrasburgu, Kolína nad Rýnom a smerovali do Čiech. Považská cesta viedla […]
:quality(82)/2024/02/1S-piestanskydennik.sk_.jpeg?v=1706868590)
Fašiangy sa začínajú 7. januára po sviatku Troch kráľov a trvajú až do Popolcovej stredy, keď sa začne 40 dňový pôst pred Veľkou nocou. Keďže Veľká noc je pohyblivý sviatok, od jej dátumu závisí i dĺžka fašiangu. Tohtoročné fašiangové obdobie je krátke, skončí v stredu 14. februára. Zvyky spojené s fašiangami súviseli u starých Slovanov s vyháňaním zimy, smrti […]