Konferencia o budúcnosti Európy (CoFoE) vyslala jasný signál bežným ľudom, že aj oni sa môžu vyjadriť k budúcnosti Európskej únie (EÚ) a predstavitelia ich počúvajú. Pre TASR to uviedol politológ z Univerzity Komenského v Bratislave Pavol Baboš.
“V tomto formáte badať veľký rozdiel oproti podobným diskusiám a konferenciám z minulosti, ktoré boli oveľa viac orientované elitne. Teda do diskusie zahŕňali najmä ľudí z univerzít, mimovládnych organizácií či administratívy, avšak nie “z ulice”,” skonštatoval Baboš.
Mohlo by vás zaujímať:
V rámci legislatívnych či iných organizačných procesov sa naraz v rôznych fázach diskutuje a rozhoduje o niekoľkých zmenách. Mnohé z nich sa podľa Baboša môžu zhodovať aj s tým, čo občania navrhovali v rámci CoFoE. Aj keď mohli návrhy vzniknúť z inej iniciatívy, vo výsledky môžu byť predávané ako výsledok CoFoE, myslí si politológ.
Najnižšia šanca, že sa návrhy z konferencie premietnu do reality, je pri zmenách zakladajúcich zmlúv Únie. “Na to nie je dnes veľká politická vôľa medzi členskými štátmi, a zároveň je to oveľa zložitejšie, ako meniť obsahovú stránku nejakej verejnej politiky,” poznamenal Baboš.
Dodal, že najjednoduchšie je presadiť zmeny, ktoré sa týkajú nastavenia verejných politík, v ktorých má výlučné právomoci EÚ, a nevyžaduje sa súčinnosť členských štátov. Ide najmä o ekonomické politiky, napríklad súvisiace s digitalizáciou, respektíve regulovania digitálneho prostredia.
:quality(82)/2022/06/Zdroj-wikipedia.sk_.jpg?v=1655102663)
:quality(82)/2022/05/HLAVN-FOTO-2022-05-16T074144.422.jpg?v=1652679725)
:quality(82)/2022/05/Vladimira-Marcinkova.-Zdroj-FB-Vladimira-Marcinkova.jpg?v=1653895489)
:quality(82)/2022/03/HLAVN-FOTO-2022-03-25T231859.485.jpg?v=1648246763)
:quality(82)/2022/05/HLAVN-FOTO-2022-05-27T183246.230.jpg?v=1653669189)