Blog

Problémom podľa Chmelára nie sú ľudia s iným názorom, ale tí, ktorí z verejného priestoru robia ideologické bojisko a odmietajú uznať pluralitu postojov.

Politický komentátor Eduard Chmelár sa ostro pustil do herca Maroša Kramára aj do politizácie odovzdávania cien Slnko v sieti. Vo svojom statuse tvrdí, že z podujatia, ktoré malo patriť filmu a kultúre, sa stalo zhromaždenie progresívnych aktivistov a stranícka agitka. Práve vystúpenie Maroša Kramára s pokrikom „Dosť bolo Fica!“ označil za symbol úpadku verejného priestoru aj kultúrnej scény.

Politický aktivista Kramár

Chmelár Kramára opísal ako človeka, na ktorého sa „dalo spoľahnúť vždy“ a ktorého vníma skôr ako politického aktivistu než umelca. „Maroš Kramár bol vždy angažovaný showman. Taký, ktorý pôsobí podobne ako Richard Stanke, že je to predovšetkým politický aktivista, ktorý si sem-tam odskočí k herectvu,“ napísal. Následne pripomenul aj jeho vystúpenie ešte zo socialistických čias a dodal, že „mentálne sa tento večný zväzáčik nezmenil“.

Najtvrdšie slová si nechal práve na Kramárovo vystúpenie z pódia. „Dnes zo zhromaždenia progresívnych aktivistov, ktoré sa bohvieprečo volá odovzdávaním národných filmových cien, odvážne kričí do mikrofónu ‚Dosť bolo Fica!‘ sprevádzaný obdivným indiánskym pokrikom zapálených voličov, voličiek a volíčat PS,“ napísal Chmelár ironicky. Kramárov výstup vysmial aj ďalšou poznámkou: „Bravo, Maroš, toľko nadania, vynachádzavosti a dôvtipu si vložil do vetičky, ktorú huláka každý opilec na námestí… veď ty vieš artikulovať!“

Podľa Chmelára však nejde len o jeden výrok alebo jeden večer. Tvrdí, že celé podujatie skĺzlo do „plesu primitívnosti, nízkosti a prvoplánovosti“ a že to, čo zaznelo, neboli nijaké všeobecné posolstvá, ale „špinavá politická agitka“. Zdôraznil, že takýto typ vystúpení patrí na stranícky míting, nie na podujatie, ktoré má byť určené celej verejnosti.

Práve v tejto súvislosti obhajoval aj rozhodnutie STVR takýto obsah neodvysielať. „To, čo tam zaznelo, neboli nejaké celospoločenské posolstvá vo verejnom záujme, bola to špinavá politická agitka, na ktorú síce majú právo, ale na nejakom straníckom mítingu, nie na podujatí, ktoré je určené všetkým, nielen vašej sfanatizovanej ideologickej sekte,“ napísal.

Chmelár pritom upozorňuje aj na dvojitý meter. Pýta sa, ako by tí istí ľudia reagovali, keby na otvorení Agrokomplexu, vo folklórnej Detve alebo na štátnych vyznamenaniach niekto z pódia kričal opačné heslá proti opozícii či bývalej prezidentke. Podľa neho by nasledovalo pobúrenie, no keď podobne vykrikujú progresívne naladení herci a aktivisti, časť médií a sociálnych sietí to oslavuje.

V texte ide ešte ďalej a tvrdí, že práve časť kultúrnej a mediálnej obce dnes neplní úlohu svedomia národa, ale naopak sa stáva zdrojom primitívnej propagandy. Kritizuje aj to, že mnohí ľudia, ktorí hovoria o tolerancii, láske a slušnosti, sami podľa neho sršia nenávisťou a neznášanlivosťou.

Celý status však nesmeruje len proti Kramárovi. Chmelár ho využíva ako príklad širšieho problému, ktorý podľa neho ničí Slovensko zvnútra. Tvrdí, že spoločnosť sa prestáva rozprávať, prestáva rešpektovať odlišné názory a čoraz viac delegitimizuje samotný dialóg. „My sa rozprávať musíme,“ napísal doslova a pripomenul, že práve dialóg bol podľa neho základnou požiadavkou Nežnej revolúcie.

Na záver dodáva, že problémom nie sú ľudia s iným názorom, ale tí, ktorí z verejného priestoru robia ideologické bojisko a odmietajú uznať pluralitu postojov. V tejto logike je preňho Maroš Kramár len najviditeľnejšou tvárou širšieho javu, v ktorom sa kultúra mení na politickú tribúnu a verejná diskusia na hlučné vykrikovanie hesiel.

Zdroj: fb-ech