Blog

Prípad Macronovej správy však opäť vrhá svetlo na politiku Komisie týkajúcu sa uchovávania verejných záznamov o komunikácii jej lídrov. Ide o pokračovanie škandálu známeho ako „Pfizergate“.

Predsedníčka Európskej komisie si automaticky maže správy v telefóne, údajne aj preto, aby ušetrila miesto, uviedla tento týždeň exekutíva EÚ. Odborníci na technológie však majú jedinú otázku: Naozaj?

Robí si zo všetkých bláznov

Mazanie správ kvôli miestu „znie milo, ale je ťažké tomu uveriť. Nebuďme smiešni, nie sme v 90. rokoch,“ povedal Lukasz Olejnik, vedecký pracovník King’s College London a expert na kybernetickú bezpečnosť.

„Textová správa zaberá na modernom telefóne takmer nič. Potrebovali by ste státisíce správ, aby to vôbec malo nejaký vplyv,“ dodal belgický etický hacker Inti De Ceukelaire, ktorý vysvetlenie Komisie označil za „neargument“.

„Prečo si jednoducho nekúpi telefón s väčším úložiskom?“ spýtal sa Francisco Jeronimo, viceprezident pre dáta a analytiku v technologickej výskumnej firme IDC v Európe.

Ursula von der Leyen čelí kritike pre textovú správu, ktorú dostala minulý rok od francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona. Ten ju v nej vyzýval, aby zablokovala obchodnú dohodu EÚ-Mercosur, informoval ako prvý portál POLITICO. Správa bola následne zmazaná z telefónu šéfky Komisie, uviedla Komisia ako reakciu na žiadosť o sprístupnenie dokumentov podanú novinárom Alexandrom Fantom z Follow the Money.

Hlúpe výhovorky

Hovorca Komisie Olof Gill v stredu novinárom povedal: „Správy sa po čase automaticky mažú, jednoducho kvôli miestu.“ Žartom dodal: „Inak by ten telefón vzbĺkol.“

Ďalší hovorca, Balazs Ujvari, uviedol, že mazanie pomáha aj predchádzať bezpečnostným incidentom, no opäť zdôraznil argument o úložisku: „Na jednej strane to znižuje riziko únikov a bezpečnostných porušení, čo je samozrejme dôležitý faktor… A tiež je to otázka miesta v telefóne, teda efektívneho používania mobilného zariadenia.“

Samozrejme, mnohí Európania zápasia s preplneným úložiskom telefónov. Väčšinou je to však kvôli videám a stovkám rodinných fotografií.

„Správy zaberajú veľa miesta iba v prípade, že ide o videá alebo hlasové nahrávky,“ povedal Jeronimo z IDC. Textové správy „zaberajú takmer nič“.

Komisia už v roku 2020 odporučila svojmu personálu používať aplikáciu Signal s end-to-end šifrovaním, aby zvýšila bezpečnosť komunikácie. V roku 2022 dokonca vydala odporúčanie „Checklist to Make Your Signal Safer“, kde propagovala funkciu miznúcich správ.

Pokračovanie kauzy Pfizergate

Z hľadiska bezpečnosti to zmysel dáva, pripustil Jeronimo: „Ak niekto ako [von der Leyen] stratí telefón alebo ak je hacknutý… riziko kompromitácie komunikácie je veľmi vysoké.“

Prípad Macronovej správy však opäť vrhá svetlo na politiku Komisie týkajúcu sa uchovávania verejných záznamov o komunikácii jej lídrov. Ide o pokračovanie škandálu známeho ako „Pfizergate“, v ktorom nikdy neboli zverejnené SMS správy medzi von der Leyenovou a šéfom Pfizeru Albertom Bourlom o zmluvách na vakcíny proti covidu.

Európsky ombudsman vyšetrovanie „Pfizergate“ uzavrel v roku 2022 s verdiktom, že Komisia sa dopustila nesprávneho úradného postupu. Tento týždeň ombudsman oznámil, že začal vyšetrovať aj Macronovu správu z minulého roka.

Podľa Olejnika je „pravda taká, že [automatické mazanie správ] je výborné pre bezpečnosť, no nie veľmi pre transparentnosť či zodpovednosť voči verejnosti“.

Zdroj: politico