Blog

Piatková správa o odchode Mariána Leška z tímu prezidentky Slovenskej republiky Zuzany Čaputovej bola prekvapujúca pre veľkú časť ľudí sledujúcich politické dianie. Podobné odchody sa väčšinou nedejú len na základe jednoduchého rozhodnutia, napríklad o odchode do dôchodku, ako to Čaputovej tím prezentoval. K celej tejto záležitosti sa pre redakciu eReport exkluzívne vyjadril politický analytik Ján Baránek.

„Rozhodol sa odísť do dôchodku. Jeho úlohy sú rozdelené medzi ďalších poradcov a zamestnancov prezidentskej kancelárie,” vysvetlil hovorca hlavy štátu Martin Strižinec okolnosti toho, že prezidentku opúšťa jej poradca pre vnútornú politiku.

Baránek v reakcii pre eReport ale uviedol, že podľa neho za Leškovým odchodom môže byť aj niečo iné: “Je to prekvapenie a ja osobne si nemyslím, že je v tom len snaha byť dôchodcom. Ja si myslím osobne, že je za tým niečo iné.“

Je Leškov odchod výsledkom konfliktu?

Otvára sa otázka, či dávať Leškov odchod do súvislosti s nejakými udalosťami, ktoré súvisia s prezidentkou a jej tímom. Pravdou je, že presne približne od konca októbra môžeme vidieť značný posun v rétorike prezidentky, ktorá ako keby začínala prejavovať nervozitu z momentálnej situácie na Slovensku.

Ján Baránek pripomenul, že post poradcu prezidentky možno označiť za lukratívny.

„Vyvstáva otázka, či tam nedošlo k nejakému nedorozumeniu, či už k dlhodobejšiemu, alebo k momentálnemu,“ skonštatoval Baránek. Pokiaľ by si mal vybrať medzi možnosťami, pravdepodobnejšia je podľa neho tá, že za odchodom je niečo, čo verejnosť zatiaľ nevie: „Dá sa s veľkou pravdepodobnosťou spraviť záver, že tam boli nejaké nedorozumenia.“

Baránek pripomenul, že post poradcu prezidentky možno označiť za lukratívny: “Prináša so sebou nejaký spoločenský status, prináša so sebou kontakty, prináša so sebou vplyv, a samozrejme, ani to finančné hodnotenie tam zrejme nebude nejaké zlé. Takže v tomto zmysle ide o lukratívne miesto.”

Rétorika Čaputovej sa zjavne zmenila, preferencie klesli

Kritika opozície a nízkej zaočkovanosti obyvateľstva je niečím, s čím sa prezidentka pravidelne prezentovala aj doteraz. Čo sa však podľa mnohých zmenilo, je Čaputovej zjavne priamočiarejší a menej pokojný tón. Ide najmä o prejavy k protipandemickým opatreniam a k nadchádzajúcej petícii Smeru-SD o predčasných voľbách, ako aj o jej vystúpenie v rádiu Expres vo štvrtok (11. 11.).

Okrem toho je v prezidentkiných prejavoch najnovšie badať aj oveľa väčšia snaha kritizovať vládu, niekedy až vyzývať k jej odchodu. Prezidentka citujúc Igora Matoviča (OĽANO) vo včerajšej relácii na súkromnom rádiu koalícii odkázala, že ak vláda nevie vládnuť a robiť reformy, mala by zvažovať odchod, čo obratom ostro kritizovala vicepremiérka Veronika Remišová(Za ľudí).

Pod komunikáciu hlavy štátu sa mal podpisovať aj Leško

Mnohí občania môžu byť z prezidentky zmätení. Aj keď totiž Čaputová vládu kritizuje, akoby na druhej strane nebola dosť otvorená akceptovať predčasné voľby, ktoré žiada veľká časť z nich. V každom prípade, spomínaný posun v rétorike hlavy štátu môže pravdepodobne aj za jej klesajúce preferencie. A keďže Leško radil prezidentke v otázkach vnútornej politiky, mal by byť v tejto súvislosti pod komunikáciu hlavy štátu smerom k občanom aj k politikom nejakým spôsobom asi podpísaný.

Baránek: Len pomenovala, čo sa deje

Baránek nemá pocit, že by bola jej prezidentkina kritika pomalosti schvaľovania reforiem niečím novým: „Nepovedala nič nové, to vieme. Len pomenovala, čo sa deje. Nevidím v tom žiadnu chybu.“ Analytik sa vyjadril taktiež k samotnej neschopnosti vlády postupovať vpred v procese prijímania reforiem: „Fakt je ten, že zatiaľ sa nepodarilo ani jednu reformu schváliť, aj reforma zdravotníctva zatiaľ prešla len do druhého čítania“.

Analytik: Netreba zabúdať odkiaľ prišla

Opozičná strana Smer-SD sa pravidelne sťažuje, že prezidentka stojí na strane vládnej koalície, pričom by mala byť nadstranícka. Jej predseda Robert Fico tento argument používa proti prezidentke viac ako často. „Tvrdí to v rámci politického súboja. Áno, viackrát sa môže zdať, že stojí na strane koalície, ale netreba zabúdať odkiaľ prišla. Môže sa zdať, že veľakrát ako keby podprahovo koná v prospech Progresívneho Slovenska (PS). Nie je to ale až také okaté, lebo keby chcela ozaj konať v prospech PS, nedávala by referendové otázky na Ústavný súd SR a súhlasila by s referendom, lebo potom by sa PS malo šancu dostať do parlamentu,“ uzavrel sa Baránek.