Blog

De Masi vo vyhlásení pripomenul, že „od škandálu s obstarávaním v Bundeswehri až po kauzu Pfizer bola pani von der Leyen opakovane spájaná s nesprávnym riadením a mazaním dokumentov“.

Poslanec Európskeho parlamentu Fabio De Masi, predseda nemeckej ľavicovej strany Bündnis Sahra Wagenknecht (BSW), podal 7. januára žalobu na Európsku komisiu pre údajný nedostatok transparentnosti Ursuly von der Leyenovej v súvislosti s jej kontaktmi so zbrojárskym priemyslom.

Von der Leyenová porušuje zmluvy EÚ

Pri oznámení žaloby na Súdnom dvore Európskej únie (ECJ) De Masi napísal na sociálnej sieti X: „Frau von der Leyen sa správa ako Ľudovít XIV. a odmieta plne zverejniť svoje kontakty so zbrojárskym priemyslom. Preto ju teraz žalujem na Európskom súde.“

Podľa De Masiho spôsob, akým von der Leyenová narábala s jeho parlamentnou otázkou o jej stretnutiach s predstaviteľmi obranného sektora, porušuje zmluvy EÚ a podkopáva demokratickú kontrolnú úlohu Európskeho parlamentu.

Europoslanec sa domáha precedenčného rozsudku, ktorý by potvrdil právo Európskeho parlamentu získavať od exekutívy úplné a vecné odpovede.

V marci 2025 predložil De Masi formálnu parlamentnú otázku adresovanú von der Leyenovej o jej kontaktoch so zbrojárskymi firmami. Žiadal podrobné informácie o všetkých stretnutiach, telefonátoch, videokonferenciách, e-mailovej a písomnej komunikácii s výrobcami zbraní a lobistami od polovice roka 2024.

Ako uvádza sťažnosť, ktorú získal Brussels Signal, otázka nebola zodpovedaná v šesťtýždňovej lehote podľa pravidla 144(3) rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu. Podľa De Masiho tak došlo k porušeniu jeho práv podľa článku 230(2) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

Formálne žaloba smeruje proti Európskej komisii, nie osobne proti von der Leyenovej. De Masi však vo vyhlásení pripomenul, že „od škandálu s obstarávaním v Bundeswehri až po kauzu Pfizer bola pani von der Leyen opakovane spájaná s nesprávnym riadením a mazaním dokumentov“.

Podľa neho von der Leyenová „mesiace odmietala odpovedať na moju parlamentnú otázku o jej kontaktoch so zbrojárskym priemyslom a urobila tak až po opakovaných urgenciách zo strany predsedníčky Európskeho parlamentu a aj to len neúplne. Preto podniknem právne kroky proti Európskej komisii na Súdnom dvore EÚ, aby som obhájil práva Európskeho parlamentu voleného občanmi.“

De Masi dodal, že už v minulosti padli rozsudky európskych súdov proti predsedníčke Komisie a „v čase zbrojného zbrojenia hrozia nové obstarávacie škandály“.

Táto iniciatíva prichádza v období zvýšenej kontroly výdavkov EÚ na obranu a zbrojné zákazky v súvislosti s rastúcim geopolitickým napätím. De Masi dlhodobo kritizuje potenciálne konflikty záujmov v styku inštitúcií EÚ s obranným sektorom a pripomína paralely s kauzou vakcín proti Covid-19.

Komisia viac ako šesť mesiacov neposkytla k jeho otázke žiadnu odpoveď, čo viedlo De Masiho k eskalácii prípadu. V septembri 2025 na sociálnych sieťach napísal: „Čo von der Leyenová skrýva? Už viac ako šesť mesiacov odmieta odpovedať na moju otázku ohľadom svojich kontaktov so zbrojárskym priemyslom.“

V októbri informoval, že sa stretol s predsedníčkou Európskeho parlamentu Robertou Metsolou, ktorá mu prisľúbila zásah vzhľadom na možné porušenie parlamentných práv zakotvených v zmluvách EÚ. Podľa medializovaných informácií až tento tlak viedol k tomu, že Komisia nakoniec zaslala odpoveď.

Jej obsah však De Masi označil za nedostatočný. Tím von der Leyenovej odkázal na „strategický dialóg s európskym obranným priemyslom“ z 12. mája 2025, pracovný obed, pozvania, ktoré prezidentka nemohla prijať, a gratulačné správy. Odkázal tiež na web Komisie, register transparentnosti a komunikačné kanály a sociálne siete. Konkrétne mená, osoby či obsah komunikácie však poskytnuté neboli.

De Masi tvrdí, že išlo o úmyselné vyhýbanie sa vecnej odpovedi.

V apríli 2025 útvar pre činnosť poslancov EP vyzval De Masiho, aby svoju písomnú otázku stiahol, s odôvodnením, že o tú istú tému požiadal aj o prístup k dokumentom podľa článku 15 ZFEÚ. De Masi to odmietol s tým, že jeho parlamentné právo klásť otázky nemožno obmedzovať odkazom na práva občana pri prístupe k dokumentom a že rozsah oboch žiadostí sa líšil.

Strana BSW jeho postoj podporila a vyzvala na odstúpenie von der Leyenovej s varovaním, že v kontexte zbrojného posilňovania môžu vzniknúť nové škandály. Pripomenula aj jej predchádzajúce kauzy, vrátane „mazania záznamov“ z obdobia pôsobenia na čele nemeckého rezortu obrany či tzv. „Pfizergate“, v ktorej Súdny dvor v roku 2024 nariadil zverejniť SMS komunikáciu medzi von der Leyenovou a šéfom Pfizeru Albertom Bourlom.

Hovorca Európskej komisie na žalobu reagoval vyjadrením: „Komisia kategoricky nezdieľa právny názor pána De Masiho. Má však plné právo požiadať súd o preskúmanie administratívneho rozhodnutia, s ktorým nie je spokojný.“

Zdroj: bs