Blog

Táto kauza sa len tak nezametie pod koberec. Hoci minister obrany sa tvári, že armáda nakladá s odpadom z celoplošného testovania podľa zákona, nie všetci sú o tom presvedčení. Ministerstvo životného prostredia prisľúbilo, že celú vec preverí. Opozičný poslanec Richard Raši zašiel ešte ďalej.

„Keďže je evidentné, že s nebezpečným biologicky kontaminovaným odpadom nebolo nakladané v súlade s platnými právnymi predpismi, rozhodol som sa podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa a verím, že polícia pod dozorom prokuratúry prešetrí, či pri prevoze a uskladnení 300 až 400 ton odpadu z celoplošného národného testovania bol alebo nebol porušený zákon,“ povedal exminister zdravotníctva a člen mimoparlamentnej strany HLAS Richard Raši, ktorý nedávno tvrdil, že odpad z testovania sa váľa v hangári či dokonca v autách na vojenskej základni Mokraď. 

Že pri nakladaní s ním nebolo všetko s kostolným poriadkom čiastočne potvrdil aj minister životného prostredia Ján Budaj. „To, že ten odpad deponovali pred definitívnou likvidáciou, je postup v kritickej a mimoriadnej situácii, ktorý možno nejde úplne podľa litery zákona, lenže ten myslí na mierové časy, v ktorých sa nenahromadí odpad tohto druhu v takom krátkom čase a takom množstve,” povedal s tým, že postup armády jeho rezort preverí. To sa však Rašimu úplne nepozdáva. „Tento postup by nemal preverovať minister Budaj a jeho rezort, ale hlavne Úrad verejného zdravotníctva, pretože nakladanie s biologickým odpadom pochádzajúcim zo zdravotníctva, alebo z úkonov, ktoré sú vykonávané zdravotníkmi, spadá do jeho pôsobnosti,“ pripomenul lekár a politik v jednej osobe.

Problém si len prehadzujú

Redakcia eReport sa pokúšala skontaktovať s Úradom verejného zdravotníctva, ktorý v podstate celý problém hodil opäť na plecia ministerstva obrany. „Celoplošné testovanie antigénovými testami bolo zložitou a rozsiahlou operáciou v gescii Ministerstva obrany SR, ktoré má svojho rezortného hygienika. Ten je spôsobilý vyjadriť sa k manipulácii a skladovaniu vzniknutého odpadu. Úrad verejného zdravotníctva SR doteraz nezaznamenal podnety, ktoré by naznačovali, že pri tejto činnosti došlo k ohrozeniu zdravia alebo životného prostredia,“ napísala hovorkyňa úradu Daša Račková. Kým v tomto prípade ide skôr o byrokratickú záležitosť, armádu môže bolieť hlava skôr z toho, ako odpad z celoplošného testovania zlikviduje. Vojenská nemocnica má síce zmluvu s jednou spoločnosťou, takýto veľký objem však nedokáže len tak rýchlo spáliť. Už v minulosti rezort pripustil, že budú hľadať ďalšie firmy. Či však budú mať v tomto smere šťastie je otázne. Podľa Rašiho je totiž na Slovensku asi iba šesť firiem, ktoré dokážu takýto odpad spracovať. „Keďže tieto spaľovne majú zmluvy aj s inými nemocnicami a zdravotníckymi zariadeniami, ich kapacity sú takmer vyťažené aj bez celoplošného testovania,“ dodal exminister, ktorý navrhuje, aby sme sa poobzerali aj po firmách v zahraničí. Tiež tvrdí, že v súčasnosti sú náklady na spracovanie jednej tony takéhoto odpadu cca 750 eur bez DPH. Armáda potrebuje zlikvidovať asi 300 ton.