Blog

Strach a hnev z pandemickej krízy rozdeľujú našu spoločnosť

Strach a hnev sú dve najsilnejšie emócie, ktorými veľká časť spoločnosti reaguje na pandemickú krízu. Osobitne pri téme očkovania rozdeľujú našu spoločnosť. V správe o stave republiky to pripomenula prezidentka Zuzana Čaputová. Kritizovala zneužívanie strachu a hnevu na uvoľnenie nenávisti. Na Slovensku sa podľa nej nevieme zhodnúť na základných riešeniach v boji s pandémiou. Zdôraznila tiež, že ak deťom nedoprajeme psychosociálnu rekonvalescenciu, dôsledky pandémie môžu mať až generačný charakter.

Mnohí ľudia podľa prezidentky žili v dôsledku pandémie s pocitmi ohrozenia a úzkosti pre stratu zamestnania či životnej stability. Strach a hnev sa preto podľa nej na dlhé mesiace stali hlavnou spoločenskou emóciou. Rozumie preto aj obavám ľudí, ktorí sa nechcú dať zaočkovať. „Môj pozitívny postoj k očkovaniu je dlhodobo známy a považujem ho za najefektívnejšiu cestu vyrovnania sa s pandémiou,” skonštatovala v utorok prezidentka pred plénom Národnej rady (NR) SR.

„Hlbokou ľudskou emóciou už však nie je snaha hnev a strach vedome zneužívať alebo využiť túto tému na uvoľnenie nenávisti voči druhým ľuďom, prípadne na túto nenávistnú vlnu nasadnúť,” zdôraznila hlava štátu s tým, že takíto ľudia nechcú spájať. História podľa nej ukázala, že nenávisť netvorí, ale ničí, a to aj svojho pôvodcu. „A my potrebujeme chrániť tento svet a naše Slovensko v ňom,” dodala. Prezidentka pripomenula, že podľa prieskumu si až 71 percent ľudí myslí, že sa slovenská spoločnosť nevyvíja správnym smerom. Je to oproti minulému roku nárast o 20 percent. „Nedokážeme sa zhodnúť nielen na základných riešeniach v boji s pandémiou, ale ani na otázke spravodlivosti či potrebných reformách,” dodala.

Referendum a zodpovednosť zaň

Čaputová pripomenula aj svoju úlohu nielen vyhlásiť referendum, ale i prebrať zaň zodpovednosť. Poslancom povedala, že majú možnosť prijať ústavnú zmenu a požiadať o vyhlásenie referenda. „Takéto referendum, a to som už viackrát verejne zdôraznila, neodkladne vyhlásim,” dodala.

„Veľkou skupinou, ktorú pandemické vlny zasiahli veľmi silno, sú deti a mladí ľudia,” pripomenula s tým, že Slovensko je na chvoste krajín OECD s najdlhšie zatvorenými školami. Ocenila zmenu prístupu k opatreniam v tomto školskom roku. Pripomenula, že osobitne ťažko doľahla situácia na deti zo sociálne slabších rodín.

Hlava štátu tiež pripomenula, že v dôsledku zmien a traumy, ktorou spoločnosť prechádzala, znepokojujúco narástol počet detí s úzkostnými či depresívnymi stavmi. “Naše deti a mládež zo všetkého najviac teraz potrebujú obdobie psychosociálnej rekonvalescencie. Ak im ju z nejakých dôvodov nedoprajeme a nezabezpečíme, dôsledky môžu nadobudnúť až generačný charakter,” uzavrela prezidentka.