Blog

Autori upozorňujú aj na ďalší trend. U adolescentov, ktorí služby genderových kliník vyhľadali po roku 2010, bola miera psychických ťažkostí ešte vyššia než u predchádzajúcich generácií.

Nová fínska štúdia publikovaná v odbornom časopise Acta Paediatrica priniesla údaje o psychickom zdraví mladých ľudí, ktorí vyhľadali pomoc pre problémy s rodovou identitou. Výskumníci sledovali všetkých pacientov mladších ako 23 rokov, ktorí vo Fínsku medzi rokmi 1996 až 2019 prišli do kontaktu so službami pre rodovú identitu. Išlo o 2083 osôb, ktoré porovnali s kontrolnou skupinou 16 643 ľudí z bežnej populácie. Zistenia vyvracajú tvrdenia transgenderových aktivistov. Píše Postoj.

Zmena pohlavia problém nerieši

Štúdia ukázala, že v tejto skupine sa psychické problémy vyskytovali výrazne častejšie než u rovesníkov v bežnej populácii. Pred odporúčaním na psychiatrickú kliniku boli prítomné v 46 percentách prípadov, dva roky po odporúčaní už v 62 percentách. V kontrolnej skupine zostávala miera približne na úrovni 15 percent. Aj po zohľadnení predchádzajúcej psychiatrickej histórie mali pacienti genderových kliník podľa autorov tri- až päťnásobne vyššiu pravdepodobnosť potreby špecializovanej psychiatrickej starostlivosti.

Za kľúčové zistenie autori označujú to, že po medicínskej tranzícii psychické ťažkosti nezmizli. V sledovanej skupine po tranzícii výrazne vzrástol výskyt psychických problémov, u chlapcov z 10 na 60 percent a u dievčat z 20 na 55 percent. Výskum zároveň naznačuje, že u časti adolescentov môže byť rodová dysfória skôr sprievodným javom iných duševných ťažkostí než ich hlavnou príčinou.

Štúdia sa venovala aj samovražednosti, ktorá býva jedným z najčastejších argumentov v prospech rýchlej tranzície. Autori potvrdili, že miera samovrážd bola v sledovanej skupine vyššia než v bežnej populácii, no podľa nich ju do veľkej miery vysvetľovala už existujúca psychiatrická morbidita, nie samotná rodová dysfória. Výskumníci tak upozorňujú, že u týchto pacientov treba dôslednejšie riešiť aj sprievodné diagnózy, ako sú depresia, úzkosť či autizmus.

Autori upozorňujú aj na ďalší trend: u adolescentov, ktorí služby genderových kliník vyhľadali po roku 2010, bola miera psychických ťažkostí ešte vyššia než u predchádzajúcich generácií. Jedným z možných vysvetlení podľa komentárov k štúdii je, že sústredenie sa na rodovú identitu môže odvádzať pozornosť od iných vážnych psychiatrických problémov, ktoré potom zostávajú nedostatočne liečené.

Vo viacerých európskych krajinách sa už prístup k mladistvým s rodovou dysfóriou sprísňuje. Fínsko medzi ne patrí už dlhšie, Británia zmenila kurz po Cassovej správe a podobne postupuje aj Švédsko. Aj preto fínski autori zdôrazňujú, že u týchto pacientov treba najprv dôkladne posúdiť a liečiť psychické ťažkosti a to ešte pred prípadnými nezvratnými zákrokmi aj po nich.

Zdroj: postoj