Blog

Richard Rybníček sa pustil do Martiny Flašíkovej a odkázal jej, že STVR nie je jej súkromná firma. Bol to však práve on, za koho vedenia verejnoprávnej inštitúcie došlo zatiaľ k najväčšiemu prepúšťaniu. V roku 2006 pod jeho taktovkou z pôvodných 200 ostalo 762 zamestnancov, prepustil teda vyše 1000 zamestnancov. Prepúšťanie sprevádzali početné súdne spory, z ktorých mnohé televízia neskôr prehrala. K veľkému prepúšťaniu pristúpil aj Václav Mika.

Rybníčkova “reforma”, po ktorej neostal kameň na kameni

Napriek tomu, že Martina Flašíková pristupuje ku kroku znižovania počtu zamestnancov z jasných ekonomických dôvodov, zniesla sa na jej hlavu vlna kritiky. Paradoxne však, v minulosti v našej verejnoprávnej inštitúcii, ktorá sa už volala STV, RTVS a teraz STVR, dochádzalo aj k väčším vlnám prepúšťania. Ani jedna nich; a dokonca ani tá najväčšia, ktorú zrealizoval Richard Rybníček, si nevyslúžila toľko pozornosti ako súčasná.

História prepúšťania vo verejnoprávnej televízii (STV) a neskôr v spojenom RTVS (dnes STVR) je od roku 1989 úzko spätá s politickými zmenami a ekonomickými reformami. Najvýraznejšie vlny prepúšťania prebehli počas niekoľkých období.

Prvou bola radikálna reforma Richarda Rybníčka, ktorý bol riaditeľom od roku 2003. Toto bolo doposiaľ najväčšie hromadné prepúšťanie v histórii inštitúcie, známe ako „reforma STV“. O prácu prišlo naraz približne 1 035 zamestnancov. V roku 2006 počet zamestnancov klesol z pôvodných viac než 2000 na historické minimum 762. Prepúšťanie sprevádzali početné súdne spory, z ktorých mnohé televízia neskôr prehrala. 

Richard Rybniček však dnes adresuje riaditeľke otvorený list, ktorého znenie zverejnil aj portál O médiách. Rybníček “bojuje” za zamestnancov a umelcov a odkázal Martine Flašíkovej, že STVR nie je súkromná firma.

“Je to verejnoprávna inštitúcia financovaná z peňazí všetkých občanov. Preto považujem za neprimerané, ak jej šéfka odkazuje umelcom, aby si hľadali priestor „mimo našej inštitúcie“. To nie je „vaša“ inštitúcia,” napísal Rybniček a zastal sa zamestnancov. Paradoxne, nikde vo svojom liste ani len nespomenul svoje vlastné prepúšťanie.

Prepúšťal aj Václav Mika

Za pôsobenia riaditeľa Václava Miku v roku 2012 došlo k ďalším zmenám. Po účelovej zmene vznikla spoločná RTVS – spojenie televízie a rozhlasu. Po tom došlo aj k ďalšej vlne “optimalizácie”. Zrušených bolo približne 400 pracovných pozícií, naratívom bola “úspora nákladov”. Od Rybníčkovho prepúšťania totiž očividne došlo k prijímaniu zamestnancov a tých bola opäť snaha prepustiť. Hromadné prepúšťanie za Miku bolo ukončené v septembri 2012 s cieľom ponechať v inštitúcii zhruba 1 400 kmeňových zamestnancov. Informoval o tom aj portál Aktuality.

Aj Jaroslav Rezník robil optimalizačné opatrenia. Na rozdiel od predchádzajúcich vĺn nešlo o jednorazové hromadné prepúšťanie, ale o sériu odchodov, ktoré tiež vyvolali silnú verejnú polemiku. Prepúšťanie zasiahlo najmä spravodajstvo, kde dostalo výpoveď niekoľko kľúčových redaktorov. Keďže Rezník nebol voľbou liberálnych kruhov, aj v jeho prípade kritici, ktorí mlčali pri prepúšťaní za Miku a Rybníčka, zrazu hovorili o politických čistkách a likvidácii nezávislého spravodajstva. 

Menšie vlny a pokusy o prepúšťanie sa diali za vedenia verejnoprávnej inštitúcie Štefanom Nižňanským v roku 2010. Krátko pred zánikom samostatnej STV ohlásil plán na ďalšie prepúšťanie, ktoré malo znížiť stav zamestnancov o desiatky osôb. Proces bol však prerušený legislatívnymi zmenami a vznikom RTVS.

Aj v 90. rokoch dochádzalo k personálnym výmenám, najmä po každých parlamentných voľbách, čo viedlo k dlhotrvajúcim súdnym sporom. Vtedy vznikla aj napríklad známa kauza predpovedí počasia, ktorá bola súdne uzavretá až v roku 2026 s vysokým odškodným. 

Súdne spory z čias minulých lámu väzy aj dnes

Súdne spory a následné finančné odškodnenia sú v histórii Slovenskej televízie dlhodobým problémom. Mnohé neuvážené výpovede z minulosti zaťažujú rozpočet inštitúcie aj po desiatkach rokov.

K najvýznamnejším prípadom patria tieto:

Kauza „Predpoveď počasia“ na záver ktorej musela STVR zaplatiť vyše 8 miliónov eur. Ide o najdlhší spor v histórii inštitúcie, ktorý začal v roku 1999 po tom, čo STV jednostranne vypovedala zmluvu o výrobe počasia spoločnosti CAUSAL. V roku 2026 STVR musela definitívne doplatiť úroky z omeškania vo výške 5,53 milióna eur. Celkové náklady sporu sa vyšplhali na približne 8 miliónov eur.

Ďalšou kauzou boli “Neplatné výpovede z Rybníčkovej reformy”. Hromadné prepúšťanie v roku 2003 viedlo totiž k stovkám žalôb. Mnohé z nich televízia prehrala, pretože súdy uznali výpovede za neplatné kvôli procesným chybám. RTVS musela napríklad zaplatiť viac ako 118 000 eur režisérovi Ľubomírovi Mlynárikovi, ktorému dal Richard Rybníček neplatnú výpoveď.

Zdroj: O médiách, Aktuality