Blog

Prezidentka včera vetovala zákon o profesionálnych náhradných rodičoch, s tým, že podľa jej názoru, sú “niektoré ustanovenia v rozpore s ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd.” JUDr. Marica Pirošíková, ktorá roky zastupovala Slovensko pred ESĽP zostala z tohto jej rozhodnutia v šoku.

Prezidentka nesúhlasí najmä s ustanoveniami zákona, podľa ktorých sa bude od záujemcov o prácu náhradného rodiča a ďalších osôb v spoločnej domácnosti vyžadovať informácia o náboženskej príslušnosti, národnosti a materinskom jazyku pre zachovanie náboženskej a národnostnej identity dieťaťa.

Pirošíková, ktorá roky zastupovala Slovensko pred ESĽP, hovorí, že Zuzana Čaputová sa mýli a dáva do pozornosti rozsudok veľkej komory Mariya Abdi Ibrahim proti Nórsku, z 10. decembra 2021.

O čo išlo

Prípad sa venoval umiestneniu moslimského maloletého chlapca do kresťanskej pestúnskej rodiny a jeho následnej adopcie. Sedemčlenná komora ESĽP rozhodla o porušení článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (Dohovor) zaručujúceho právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života.

Hlavným dôvodom sťažovateľky pre predloženie veci sedemnásťčlennej veľkej komore ESĽP bolo rozhodnutie sedemčlennej komory preskúmať všetky argumenty z pohľadu článku 8 Dohovoru, a nie z hľadiska článku 9 zaručujúceho právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženstva.

Predmet preskúmania ESĽP

Veľká komora ESĽP dospela k záveru, že želanie sťažovateľky vychovávať svojho syna v súlade s moslimskou vierou má byť preskúmané ako integrálna súčasť jej sťažnosti podľa článku 8 Dohovoru s tým, že pri posúdení nevyhnutnosti zásahu do jej práv musí posúdiť, či vnútroštátne orgány prihliadli k záujmom sťažovateľky chráneným článkom 9 Dohovoru.

V tomto ohľade ďalej poukázala na článok 20 ods. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého je v súvislosti s umiestňovaním dieťaťa potrebné zohľadniť jeho etnický, náboženský, kultúrny a jazykový pôvod.

Pirošíková o rozhodnutí ESĽP

Marica Pirošíková, bývalá zástupkyňa SR pred ESĽP k veci uviedla:

„V konaní pred ESĽP nórska vláda predložila dôkazy svedčiace o tom, že vnútroštátne orgány sa pokúsili nájsť pestúnsku rodinu, ktorá by zodpovedala záujmom sťažovateľky. Nájsť takú rodinu však nebolo možné vzhľadom na nedostatok pestúnskych rodín z prostredia menšín. Veľká komora ESĽP preto poznamenala, že vnútroštátne orgány sú za takýchto okolností  viazané povinnosťou prostriedkov, nie výsledku. V tomto ohľade uviedla, že vnútroštátne orgány vyvinuli potrebné úsilie, ktoré bolo nakoniec neúspešné.“

Veľká komora ESĽP však súhlasila s názorom komory, že opatrenia následne prijaté vnútroštátnymi orgánmi pokiaľ ide úpravu styku po prevzatí syna sťažovateľky do starostlivosti, ktorá vyvrcholila rozhodnutím o povolení osvojenia, náležite nezohľadnila jej záujem umožniť jej synovi zachovať si aspoň určité väzby na svoj kultúrny a náboženský pôvod. Preto konštatovala porušenie článku 8 Dohovoru.

„Rozhodovací proces vedúci k osvojeniu nebol podľa ESĽP vedený spôsobom, ktorý by riadne zohľadňoval názory a záujmy sťažovateľky,“ dodáva skúsená právnička.

Otázka pre prezidentku

S ohľadom na uvedené, ale i ostatnú judikatúru ESĽP, sa advokátka Pirošíková pozastavuje nad odôvodnením Zuzany Čaputovej a pýta sa:

Bývalá dlhoročná zástupkyňa SR pred ESĽP na záver dodáva: „Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozsudku ESĽP, tento podrobne skúma, či sa vnútroštátne orgány pokúsili nájsť rodinu, ktorá je pre dieťa z tohto pohľadu najvhodnejšia, aj keď ide o povinnosť prostriedkov, nie výsledku. Bez získania vyššie uvedených osobných informácií by tento medzinárodný záväzok vnútroštátne orgány nemohli naplniť.“