Blog

Po razii a páde z jednej z najmocnejších funkcií v štáte Jermak sľuboval front. Namiesto toho dnes buduje novú kariéru a cez vojnovú tému si čistí reputáciu.

Andrij Jermak po novembrovom páde z čela Kancelárie prezidenta Ukrajiny odkázal, že „ide na front“. Prišlo to krátko po domovej prehliadke NABU a SAPO, ktorá podľa viacerých médií súvisela s vyšetrovaním kauzy Midas okolo podozrení na korupčné schémy v energetike. Obvinenie voči nemu dodnes nepadlo, no samotný koniec vo funkcii prišiel práve po tejto razii.

Snaha o udržanie vplyvu

Lenže z frontu sa napokon nestala vojenská služba. Podľa odpovede ukrajinského ministerstva obrany, o ktorej informovali médiá, sa Jermak na náborové orgány vôbec neobrátil a do armády nenastúpil. Namiesto toho si obnovil advokátsku licenciu a začal sa profilovať v právnickom prostredí.

Teraz vystupuje ako človek, ktorý chce pomáhať vojakom. Spolu s ďalšími právnikmi a vojakmi založil organizáciu zameranú na právnu pomoc príslušníkom ozbrojených síl, vojnovým zajatcom a ich rodinám. V marci a apríli vycestoval do bojovej zóny, navštívil brigády a začal sa ukazovať pri téme ochrany práv vojakov. V marci sa na fronte objavil aj v sprievode Seana Penna.

Práve tu sa začínajú pochybnosti, ktoré na Ukrajine otvorene pomenúvajú aj médiá a novinári. Ukrajinská pravda písala, že Jermak sa cez pôsobenie v Národnej asociácii ukrajinských advokátov a cez výbor, ktorý sám inicioval, môže snažiť udržať si vplyv aj po odchode z prezidentskej kancelárie. Investigatívny novinár Jurij Nikolov pre Rádio NV povedal, že po strate lukratívneho postu si zrejme hľadal inú prestížnu pozíciu, vďaka ktorej by si zachoval auru vplyvného človeka.

V advokátskych kruhoch sa podľa týchto správ dokonca hovorí aj o tom, že by Jermak mohol mieriť na čelo celej advokátskej asociácie. Táto funkcia je v ukrajinskom prostredí vplyvná a zároveň pohodlná: nie front, nie uniforma, ale silná inštitucionálna pozícia, kontakty, verejná viditeľnosť a ochranný štít profesijnej autority. Presne preto jeho dnešná cesta pôsobí skôr ako príprava na teplý flek než ako naplnenie vlastného sľubu, že pôjde slúžiť.

Jermakov problém je aj v tom, že symbolika tu bije do očí. Po razii a páde z jednej z najmocnejších funkcií v štáte sľuboval front. Namiesto toho dnes buduje právnicko-verejnú platformu, stretáva sa s armádou už nie ako vojak, ale ako advokát, a podľa kritikov si cez vojnovú tému čistí reputáciu. Jedna vec je istá: medzi vetou „idem na front“ a realitou, v ktorej si buduje nové zázemie v advokátskych štruktúrach, je veľmi veľký rozdiel.

Zdroj: aktuality, up, nvou