Blog

Ukrajina otvorila front proti Iránu s využitím schopností útočiť na veľké vzdialenosti, ktoré európski daňoví poplatníci financujú už viac ako štyri roky. Teherán teraz účet za tento útok predkladá Bruselu.

Ukrajinská bezpečnostná služba SBU oznámila, že jej drony 25. júla zasiahli niekoľko cieľov v Kaspickom mori. Medzi nimi boli sankcionované nákladné lode Port Olya 2 a Begey, ruský raketový čln projektu 12418 Molnija a pobrežná ropná plošina Filanovskij.

Zelenskyj potvrdil

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj operáciu potvrdil a uviedol, že ukrajinské sily dosiahli výrazné výsledky proti „plavidlám využívaným na prepravu vojenského nákladu s účasťou Iránu“.

SBU tvrdí, že obe nákladné lode prepravovali vojenský materiál medzi iránskymi a ruskými prístavmi a vzťahovali sa na ne sankcie Spojených štátov, Británie, Kanady a Ukrajiny. Ukrajinská vojenská rozviedka uviedla, že Begey prevážala muníciu, delostrelecké granáty a nepriestrelné vesty a jej posádka na mori vypla transpondér.

Irán však predložil inú verziu udalostí. Jeho ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že cieľom bolo obchodné plavidlo, pri útoku zahynul jeden námorník a ďalší utrpeli zranenia. Teherán si následne predvolal ukrajinského chargé d’affaires a protestoval proti „nepriateľskému a zločineckému“ činu.

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí už o niekoľko hodín telefonoval so šéfkou zahraničnej politiky EÚ Kajou Kallasovou.

Podľa záznamu, ktorý zverejnilo jeho ministerstvo, Arakčí požadoval rozhodnú reakciu Európskej únie, Bezpečnostnej rady OSN a medzinárodného spoločenstva. Zároveň vyzval, aby boli páchatelia útoku aj tí, ktorí ich podporujú, braní na zodpovednosť.

Na sociálnej sieti X zašiel ešte ďalej. Napísal, že útok bol vykonaný „na príkaz Izraela s cieľom zatiahnuť Európu do jeho vojny“. K tomuto tvrdeniu však nepredložil žiadne verejné dôkazy.

Predseda výboru iránskeho parlamentu pre národnú bezpečnosť a zahraničnú politiku Ebráhím Azízí dodal, že „Irán nenecháva takéto činy bez odpovede“. Médiá napojené na iránsky štát zároveň pripomenuli, že iránske balistické rakety dokážu zasiahnuť ktorýkoľvek bod na území Ukrajiny.

Požiadavka Teheránu, aby Brusel niesol zodpovednosť za rozhodnutia Kyjeva o výbere cieľov, je pre Európsku úniu nepríjemná. EÚ totiž už päť mesiacov trvá na tom, že konflikt s Iránom nie je jej vojnou.

Ukrajinsé bláznovstvo

Spojené štáty a Izrael začali 28. februára útočiť na Irán a zabili najvyššieho duchovného vodcu Alího Chameneího. Teherán následne uzavrel Hormuzský prieliv, ceny energií a hnojív v celej Európe vzrástli a Washington požiadal európske vlády o vyslanie vojnových lodí.

Kallasová vtedy vyhlásila, že medzi ministrami zahraničných vecí EÚ neexistuje vôľa rozšíriť námornú misiu Únie do Perzského zálivu. Otvorene povedala, že „toto nie je vojna Európy“.

Brusel sa obmedzil na sankcie voči iránskym predstaviteľom za uzavretie prielivu, ktoré prijal 22. mája, a na privítanie memoranda o opätovnom otvorení vodnej cesty podpísaného v júni. Táto dohoda sa však v júli rozpadla a americké bombardovanie sa obnovilo.

Ukrajina teraz z vlastnej iniciatívy vstúpila do toho istého konfliktu bez akéhokoľvek rozhodnutia Európskej rady.

Zainteresovanosť Európy nie je iba rétorická. Takzvaný Tím Európa poskytol Ukrajine od roku 2022 vojenskú pomoc v objeme približne 69,3 miliardy eur. Vyplýva to z výskumu Európskeho parlamentu založeného na údajoch Ukraine Support Tracker Kielského inštitútu.

Od januára do apríla 2026 dosahovala európska vojenská pomoc v priemere približne dve miliardy eur mesačne. Bilaterálna pomoc určená konkrétne na drony predstavovala iba počas týchto štyroch mesiacov približne 1,6 miliardy eur, čo bolo viac než za celý rok 2025.

Úver vo výške 90 miliárd eur, schválený 23. apríla, ide ešte ďalej. Približne 60 miliárd eur má byť použitých na rozvoj ukrajinského vojenského priemyslu a zvyšných 30 miliárd na okamžité rozpočtové potreby. Splácanie úveru je naviazané na ruské reparácie, ktoré nemusia byť nikdy zaplatené.

Berlín otvorene povedal, čo sa za tieto peniaze kupuje. Nemecké ministerstvo obrany uviedlo, že bude podporovať Kyjev pri financovaní „takzvaných schopností hĺbkových úderov“ – teda kategórie zbraní použitej aj pri útoku v Kaspickom mori.

Zelenskyj 24. júla uviedol, že ukrajinské drony budú budúci rok schopné zasiahnuť ciele vzdialené 4 000 kilometrov. Dlhodobým cieľom je dosah 10 000 kilometrov. Iránsky prístav Amirabad, ktorý podľa SBU zásobuje Rusko v rámci dodávateľského reťazca dronov, sa nachádza pohodlne v súčasnom dosahu ukrajinských zbraní.

Európa nemá žiadne slovo pri výbere cieľov

Európske vlády financujú útočné schopnosti Ukrajiny. O výbere cieľov však nerozhodujú a neexistuje ani mechanizmus, ktorý by im to umožňoval.

Zelenskyj 25. júna oznámil 40-dňovú kampaň hĺbkových úderov, ktorú prezentoval ako tlak na Moskvu s cieľom prinútiť ju ukončiť vojnu. Operácia v Kaspickom mori bola súčasťou tejto kampane, rovnako ako útoky na ropnú rafinériu na Sibíri, sklad paliva v Rostove nad Donom a logistické centrum v Jekaterinburgu.

Washington už narazil na limity svojho vplyvu. Administratíva Donalda Trumpa podľa denníka The Wall Street Journal niekoľko dní pred kaspickou operáciou varovala Kyjev, aby neútočil na neruské plavidlá v Čiernom mori. Stalo sa tak po tom, čo ukrajinské drony zasiahli štyri tankery v blízkosti Novorossijska, pričom jeden z nich si prenajímala americká ropná spoločnosť Chevron.

O niekoľko dní neskôr ukrajinské drony zasiahli loď, ktorú Teherán opisuje ako iránsku a civilnú.

Brusel, aspoň verejne, nevydal žiadne porovnateľné varovanie. Jeho pozícia zostáva taká, že Irán vyzbrojuje Rusko, iránske prístavy v Kaspickom mori podliehajú od roku 2024 reštriktívnym opatreniam EÚ a útoky na ruskú vojenskú logistiku sú vecou Kyjeva.

Táto pozícia je konzistentná iba dovtedy, kým iránske rakety nedopadnú na krajinu, ktorú Európska únia financuje, vyzbrojuje a pripravuje na prijatie za svojho člena. Teherán vyhlásil, že útok nemôže zostať bez odpovede. Európa však nebude mať žiadne slovo pri rozhodovaní o tom, aká táto odpoveď bude.

Zdroj: bs