Blog

Politik, ktorý ignoruje medzinárodné právo, podlieha vojenskému avanturizmu a bezvýhradne sa podriaďuje mocenským centrám, nemôže byť suverénnym lídrom, myslí si Chmelár.

Politický analytik a historik Eduard Chmelár ostro reagoval na vyjadrenia bývalého ministra obrany Jaroslava Naďa, ktorý v rozhovore pre Hospodárske noviny spochybnil postoj súčasnej vlády k odmietaniu vyslania slovenských vojakov na Ukrajinu. Naď argumentoval tým, že Slovensko má svojich vojakov rozmiestnených aj v zahraničných misiách, napríklad v Kosove či na Cypre.

Politik bez zásad

Podľa Chmelára ide o zásadné nepochopenie rozdielu medzi legitímnymi mierovými misiami a návrhmi na vojenské nasadenie v aktívnom konflikte. Upozorňuje, že bývalý minister obrany buď ignoruje základné princípy medzinárodného práva, alebo im nikdy nerozumel, a to ani v čase, keď rezort obrany viedol.

Chmelár pripomína, že mierová misia UNFICYP na Cypre funguje od roku 1964 a patrí medzi najdlhšie misie OSN. Rovnako aj misia KFOR v Kosove je rozmiestnená na základe mandátu Bezpečnostnej rady OSN, konkrétne rezolúcie č. 1244. V oboch prípadoch ide o medzinárodne legitimované operácie, ktoré vznikli v súlade s Chartou OSN a so súhlasom dotknutých strán.

Naopak, návrhy na vyslanie vojenských jednotiek tzv. „koalície ochotných“ na Ukrajinu podľa Chmelára nespĺňajú ani jednu zo základných podmienok mierovej misie. Neexistuje mandát Bezpečnostnej rady OSN a zároveň chýba súhlas oboch znepriatelených strán konfliktu. Rusko takúto prítomnosť cudzích vojsk na Ukrajine otvorene odmieta.

Z týchto dôvodov Chmelár tvrdí, že by nešlo o mierovú misiu, ale o krok, ktorý by nevyhnutne viedol k ďalšej eskalácii napätia a rozšíreniu konfliktu. Odmietnutie takéhoto scenára podľa neho nevyžaduje „noty z Moskvy“, ako to označujú niektorí kritici, ale elementárnu znalosť medzinárodného práva, zdravý rozum a štátnickú zodpovednosť.

V ďalšej časti svojho hodnotenia Chmelár nešetrí osobnou kritikou. Čitateľom ponecháva otázku, či je líder strany Demokrati jednoducho nekompetentný, zámerne demagogický, alebo cynický do tej miery, že mu zákonnosť a ústavné limity neprekážajú. V každom z týchto prípadov však podľa neho ide o typ politika bez zásad, ktorý nie je schopný vyrásť do roly zodpovedného štátnika.

Záver Chmelárovho komentára je jednoznačný: politik, ktorý ignoruje medzinárodné právo, podlieha vojenskému avanturizmu a bezvýhradne sa podriaďuje mocenským centrám, nemôže byť suverénnym lídrom. Takýto prístup podľa neho vedie len k úlohe „sluha impéria“, nie k obhajobe národných záujmov Slovenskej republiky.

Zdroj: fb-ech