Blog

Draxler: No ako sa vlastne staviate k svetovým médiám ako takým? Sú niektoré pre vás lepšie ako iné?

Zacharovová: Ešte predtým ako vám odpoviem, dám vám takýto príklad. Myslím, že vy u vás, vo vašej krajine, tiež máte radi Conana Doylea, tak ako je Sherlock Holmes známy aj u nás.

Draxler: Iste, všetkým známa postava.

Zacharovová: No, pozor! Nie som si celkom istá, že v Británii je taký známy ako v Rusku! (smiech) Proste, sledujem, že v západných krajinách čítajú stále menej a menej…

Draxler: To je pravda.

Zacharovová: Vrátane toho, že nečítajú svojich klasikov. 

Draxler: Ale sú aj filmy!

Zacharovová: No ja vám hovorím, že pokiaľ by ste sa amerických mladých ľudí na ulici opítali, kto bol Truman Capote alebo Margaret Mitchellová, pozerali by sa na vás nechápavo. Ale my, môžu sa spoľahnúť, my im zachránime ich klasiku (smiech). Potom im budeme rozprávať o ich úspechoch v literatúre. Takže, z Conana Doylea mám dosť dobrý príklad: možno ste čítali alebo videli vo filme príbeh, ktorý sa u nás tiež sfilmoval, nazýval sa Pestrofarebná stužka. Tam je taká scéna, keď taký hulvát, potom sa ukáže, že je to kriminálnik, vtrhne k Sherlockovi Holmesovi, nadáva mu, zastrašuje ho, a v rámci toho zoberie železný kutáč, a ohne ho. Potom ho odhodí a odíde. A Sherlock Holmes mu pokojne odpovedá a keď ten človek odíde, zoberie kutáč, a kľudne ho narovná. (smiech) No a ja si často vybavím tú scénu, lebo keď ku mne prichádzajú západní novinári, aj keby akokoľvek urážali a správali sa hulvátsky, mojou úlohou je pokojne, niekedy s humorom, niekedy tvrdo, ale bod po bode im odpovedať na všetky otázky a vyjadrenia, a tým znovu narovnať kutáč. A keď ho Sherlock Holmes narovnával, povedal takú vetu: “ten človek skoro zničil užitočnú vec”. Takže našou úlohou je narovnávať a zachraňovať dobré veci. A dodávať informácie a fakty.

Draxler: No ale médiá sú rôzne, asi sa nedá povedať ani o tých západných, že sú všetky rovnaké.

Zacharovová: Nie, určite nie. A vôbec ten výraz “západné médiá” v podstate neoznačuje médiá geograficky, lebo niektoré aj z tých krajín sa môžu správať korektne. Je to pre nás označenie pre médiá toho hlavného prúdu, ktorý sa správa v režime nie-priateľských krajín. Alebo ani nie režimov, ale politických zoskupení, ktoré nerešpektujú demokraciu, nerešpektujú svoje zákony a využívajú médiá na manipuláciu veľkých, malých a tak ďalej. To všetko zahrňujeme do pojmu západné médiá. Zaujatosť, úplatnosť… aj keď, úplatnosť nie je to správne slovo. Úplatnosť je, keď ide o jednorazové akcie alebo jednoducho jednorazové podplatenie, ale toto je celý obrovský konglomerát finančno-ekonomických záujmov, ktoréľuďom znemožňujú dôstojne vykonávať svoju profesiu. To je to, čo myslíme, keď hovoríme negatívne “západné médiá”. Ale existujú aj médiá ostatného sveta, tie sú tiež rôzne, majú rôzne problémy. Napríklad médiá v krajinách Ázie a Afriky. Ich problém spočíva v tom, že po dlhých desaťročiach pod útlakom alebo koloniálnou závislosťou monopolov u týchto krajínexistuje, žiaľ, závislosť v mediálnej oblasti.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová – Foto: MZV RF

Pretože keď západné krajiny opúšťali územie afrického kontinentu, Ázie a Latinskej Ameriky, de jure sa stiahli. A de jure sa tieto krajiny stali nezávislými. De facto však kolonizátori zanechali mechanizmy vplyvu a podriadenosti, a to aj prostredníctvom masových médií.

Draxler: Máte na mysli financie alebo informačné zdroje?

Zacharovová: Celkovo mechanizmy šírenia informácií. Pretože v týchto krajinách sa práve začínajú formovať vlastné národné médiá, ktoré sa len objavujú a začínajú naberať na sile. Práve teraz prebieha tento proces formovania silných mediálnych holdingov v týchto národných suverénnych krajinách a spomínaných regiónoch. Existovali a existujú, ale aby boli úplne nezávislé a ovplyvňovali aj svetový informačný priestor, nejakú dobu to ešte potrvá, aj desať rokov. A v čom je problém? V tom, že spravidla majú spomínané médiá na uvedených kontinentoch zmluvy a dohody so západnými mediálnymi koncernami. Napríklad vo veľkom počte afrických krajín sa informácie o Rusku nezískavajú z Ruska. Informácie o Rusku získavajú napríklad prostredníctvom agentúry Reuters, televíznej spoločnosti CNN alebo agentúry Agence France Press. V závislosti od toho, ktorá krajina mala väčší vplyv na príslušný región. A spýtali ste sa, či to súvisí s ekonomikou, s financiami?

Draxler: Áno. 

Zacharovová: Isteže. Pretože prevádzkovanie médií je veľmi nákladná záležitosť, je to naozaj veľmi drahé. Nie je to ani tak o dopyte a ponuke, je to skôr celkovo veľmi nákladná záležitosť. Redakčné centrá, overovanie informácií, právna stránka, pretože sa treba neustále brániť proti nejakým právnym útokom. A tak je jednoduchšie uzavrieť dohodu s veľkým holdingom a čerpaťmateriály odtiaľ. A v zásade na tom nie je nič zlé, ak ide o médiá alebo holding s čistým svedomím. Lenže západné médiá, tak, ako sme o nich hovorili, bohužiaľ, s informáciami manipulujú. A z toho vyplýva ďalší problém, že o nás, o Rusku, a nielen o Rusku, ale o celých regiónoch sveta sa mnohé krajiny dozvedajú nie z prvotného zdroja. Nie z webových stránok Kremľa, nie od ruských spravodajských agentúr a nie od ruskej verejnosti. Dozvedajú sa o nás z takzvaných správ západného mainstreamu. A my sa v týchto správach nespoznávame. Nie sú to správy o nás, je to dezinformácia o nás.

Draxler: Povedal by som, že to môže byť skôr zo zvyku, pretože teraz nie je až také ťažké dostať sa na web Kremľa, kde je všetko aj v angličtine.

Zacharovová: Nie, nie je to len otázka zvyku. Mimochodom, prečo musia byť preklady práve do angličtiny? V mnohých krajinách, napríklad v Ázii, žijú ľudia silno vo svete svojich národných jazykov. To po prvé. Po druhé, veľmi dobre chápete, že dnes, po 10 rokoch, ba dokonca viac ako 15 rokoch, sa u diváka, u spotrebiteľa, vytvoril nasledujúci prístup: nie sú potrebné a vnímané dlhé články, dlhé príbehy, veľké tlačové správy, ale krátke nadpisy, úvodné riadky na sociálnych sieťach. 15 alebo 30 sekúnd videa – to je to, čo sa vníma, to je tá informácia, ktorú publikum konzumuje. Preto, nech už publikujeme koľko chceme, stále to vyžaduje určitú úpravu s ohľadom na miestne špecifiká. Ale u nás, chvalabohu, už máme aj médiá, ktoré vysielajú v jazykoch príslušných regiónov. Je to televízny kanál RT, naše agentúry RIA Novosti a TASS. A samozrejme rádio Sputnik, ktoré má svoje vysielanie, svoj videoobsah, svoje správy v rôznych jazykoch.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová – Foto: MZV RF

Draxler: Na to sa dá opýtať: keď západní novinári podávajú nesprávne informácie alebo urážajú Rusko, prečo to podľa vás robia? Je to ich osobná nevraživosť voči Rusku? Alebo ich niekto núti písať určitým spôsobom?

Zacharovová: Ide o osobný aj ekonomický tlak, a to rôznymi spôsobmi. Poďme túto tému trochu rozobrať. Existuje skvelá kniha, ktorú vám odporúčam. Napísal ju švajčiarsky novinár, publicista, historik a spoločenský činiteľ, Guy Mettan. Jeho kniha Stvorenie rusofóbie (Creating Russophobia), ktorá bola preložená do viacerých cudzích jazykov, sa venuje tomu, prečo Západ nenávidí Rusko. Spomína, že to trvá tisíc rokov, že to nezačalo teraz, ani v 20. storočí, ale prechádzalo to z generácie na generáciu a nadobúdalo rôzne podoby. Úžasná kniha. Napísal ju sám od seba, nie je to to, čo sa nazýva kremeľská propaganda. Je to jeho pohľad na to, čo sa deje, a to práve zvnútra západného sveta. Prečo sa daný historický vzťah vyvíjal práve takto? Neopíšem obsah knihy, poviem svoj pohľad. Ale pre vaše publikum, pre vás, navrhujem, aby ste sa s touto knihou tiež oboznámili. Podľa môjho názoru, teda, prečo sa vyvíjal taký špecifický vzťah k Rusku? Rusko je obrovská krajina s veľkým množstvom zdrojov. Tieto zdroje mali v každej historickej ére svoju hodnotu. Predtým to bolo drevo, kožušiny, vždy to boli dopravné a logistické možnosti po súši, po mori, po rieke a tak ďalej.

V súčasnosti, a to bezpochyby za posledných 100 rokov, je to samozrejme plyn, ropa. Zlato, drahé kamene, polodrahokamy a vzácne kovy teraz zaujímajú všetky krajiny sveta. Ako sa teda dalo toto všetko získať? Existujú dve možnosti. Prvá súobchodné vzťahy. Aj my máme takéto príslovie: u nás je tovar, u vás kupec. Ale existuje aj druhá cesta, a tou je krádež, to je lúpež. Asi sa nám zdá prirodzené ísť najmä prvou cestou a pokojne a normálne obchodovať. Ale je tu malý nuans: obchod predpokladá nielen dohodu, ale aj rovnosť v obchode. Súhlasíte? 

Draxler: Iste.

Zacharovová: Práve táto rovnosť sa západnému svetu nepáčila. A prečo? Pretože západný svet nebol zvyknutý zaobchádzať rovnako s tými, ktorým bral zdroje a iné bohatstvo. A boli zvyknutí, že sa im to vždy darí. Prišli do Afriky. Čo robili? Všetko si vzali. Ľudí menili na otrokov, otrokov predávali na otrokárskych trhoch, dovážali do Európy a tam z nich robili miestnych otrokov. Dané krajiny menili na svoje kolónie. A vnútorné usporiadanie týchto krajín budovali tak, aby pracovali len na jedno – na bezplatný alebo len minimálne zaplatenýpresun všetkých bohatstiev tejto krajiny tam, na Západ. Latinská Amerika. Tam vždy fungovala Monroeova doktrína, spomeňme si, mal to byť tzv. “zadný dvor” USA. Čo je to zadný dvor? To isté: otroci, plantáže, odoberanie bohatstva a využívanie ich území podľa uváženia západného sveta. Ázia. India, najväčšia kolónia Británie. Koľko utrpenia si India vzala na seba? Juhovýchodná Ázia. Čína, ktorá sa vždy bránila. Nebola kolóniou, bola polokolóniou. Ale tak či onak, prístup bol rovnaký.

Rusko však kládlo taký odpor, že nedovolilo, aby sa k nemu tak pristupovalo. A pritom vždy zdôrazňovalo, že je pripravené spolupracovať ako rovnocenný partner. Práve z toho vyplýva hlavná príčina takéhoto postoja v médiách. Tie neustále vytvárali u západného publika dojem, že Rusko je akoby nedostačujúci štát, akoby menejcenné. Tento dojem bolo potrebné neustále vytvárať – akoby Rusi, obyvatelia niekedy Ruskej ríše, niekedy Sovietskeho zväzu, teraz zase Ruska, neboli takými občanmi ako tí ľudia Západu, akoby boli občanmi druhej kategórie. Na to bolo potrebné neustále publikovať nejaké strašidelné príbehy, vymýšľať mýty, vyhľadávať len negatívne témy a nevidieť všetko to, čo je v našej krajine normálne. To je hlavný dôvod, prečo sa publikum v tých západných krajinách, o ktorých je reč, niekedy ani na sekundu nezamýšľa a nepochybuje o tom, že násilné odoberanie našich zdrojov by malo byť normou.

Draxler: Áno, to je dobrý príklad.

Zacharovová: No a je tu, samozrejme, veľká téma druhejsvetovej vojny. Veď, mimochodom, tento rozhovor s vami nahrávame doslova deväť dní pred významným dátumom v histórii našej krajiny. V roku 2026 budeme poprvýkrát v našej histórii 19. apríla sláviť Deň pamiatky genocídy sovietskeho národa. Doteraz sme oslavovali 9. Mája, Deň víťazstva. Mali sme aj Deň pamiatky a smútku, čo je 22. jún, keď nacistické Nemecko zaútočilo na ZSSR. Ale teraz bola jasne sformulovaná aj otázka genocídy, právne. A ruské súdy, desiatky súdov v rôznych regiónoch, vydali rozsudky o uznaní genocídy. Lebo druhá svetová, to nebola len vojna, bolo to vedomé vyvražďovanie ľudí, mierových občanov, civilného obyvateľstva. Tak to bolo písomne sformulované ideológmi nacistického Nemecka. A tento plán mal byť realizovaný aj tu v Moskve. Na tomto mieste mala podľa ich plánu vzniknúť vodná nádrž. Slovanské obyvateľstvo malo byť buď využité ako pracovná sila, alebo, ak by nespĺňalo vysoké štandardy, jednoducho zničené. Ide o plán Ost, bol sformulovaný, spísaný, historicky existuje.

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Mária Zacharovová – Foto: MZV RF

Preto nie, nikdy neboli žiadne pochybnosti o tom, že to bol pôvodný plán na vyhladenie obyvateľstva. Ale nevideli sme, že by v pamäti tých, ktorí sa nás pokúšali zabiť, vyhladovať, podmaniť si, niečo zostalo. Že by ostali stopy akéhosi morálneho zločinu. Zločin bol spáchaný, ale akoby sa stratil pocit hanby. Alebo morálneho nepohodlia aspoň z toho, čo urobili s našou krajinou. Teraz sa ukázalo, že históriu ešte aj prepisujú, búrajú pomníky osloboditeľom, a potom sa ešte vysmievajú hrobom. A dokonca aj na území našej krajiny sa snažia zavádzať učebnú literatúru a rozširovať prostredníctvom masových médií tézy o tom, že údajne to nebolo nacistickéNemecko, kto napadol Sovietsky zväz, ale takmer, že to mal byťSovietsky zväz, ktorý spáchal agresiu. A tu už, úprimne povedané, nášmu národu došla trpezlivosť a boli prijaté príslušné kroky, aby sa to v právnej rovine zakotvilo navždy. A tak si budeme tento deň pripomínať prvýkrát.

Draxler: A s čím súvisí tento dátum?

Zacharovová: Dnes vám pošleme všetky potrebné podklady, opisujúce, prečo tento deň. 

Draxler: Ďakujem. A čo sa týka západných novinárov, chodia sem, však? Som si istý, že s nimi vediete aj súkromné rozhovory v neformálnom duchu.

Zacharovová: Existujú samozrejme rôzne formy komunikácie.

Rozhovor pokračuje na ďalšej strane.